/Chronológia dejín Slovenska a Slovákov

Chronológia dejín Slovenska a Slovákov

Vojtech Dangl, Valerián Bytrický a kolektív – Chronológia dejín Slovenska a Slovákov.

Názov: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I. a II.
Autor: Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kolektív
Rok vydania: 2014
Kód ISBN: 978-80-224-1370-1
Počet strán: 1390 strán

S veľkou pompou vydané dvojzväzkové dielo prezentuje v stručnej forme podané a chronologicky zoradené najvýznamnejšie udalosti slovenských dejín. Autorský kolektív, zložený prevažne z pracovníkov jediného pracoviska (HÚ SAV), už v úvode zdôrazňuje naliehavú potrebu takéhoto diela pre slovenskú historiografiu, argumentujúc „zrýchleným životným tempom“, vznikom nových prác, ktoré v „nebývalej miere prehĺbili sumár faktografických údajov“, ale aj „záplavou nepreverených údajov … z pera … autorov, publicistov a amatérov, ktoré … vnášajú do podvedomia … verejnosti … rozpaky a skresľujúce poznanie o vlastnej histórii“, pričom autorský kolektív sa pokúsil „s týmito nedostatkami … vyrovnať a … sprostredkovať sumu poznatkov z našich dejín v doteraz nebývalom rozsahu.“

Z hľadiska záležitostí, na ktoré chceme v tejto recenzii poukázať, si treba všimnúť hlavne obšírnosť, akú autori úvodného textu venujú charakteristike starších chronologických prác. Priznávajú síce, že existuje viacero podobných prehľadov, ale väčšina z nich je vraj poplatná dobe, medzerovitá, tendenčná, oklieštená, faktograficky chybná, vyhotovená v cudzom jazyku, nevyhovujúca trendom, veľmi stručná či má obmedzenú použiteľnosť. Prezentovaný výstup má byť naopak maximálne kompaktný a objektívny moderne spracovaný výsledok niekoľkoročnej heuristiky, so širokým rozsahom tém a zasadením do medzinárodných súvislostí.

Z pohľadu recenzenta najzaujímavejšou je potom poznámka o čiastkových výsledkoch „niekoľkoročného širokého výskumu“, ktoré „boli prezentované v kratších samostatných … prehľadoch, … ktoré sú, žiaľ, širšej verejnosti neprístupné.“ Ťažko povedať, či má táto definícia zahŕňať aj dielo J. Lukačku a kol. „Chronológia starších slovenských dejín“, ktoré vyšlo v roku 2006. Skôr však asi nie, lebo jeho rozsah 315 strán sa ťažko dá označiť za „kratší prehľad“, a vydanie cez vydavateľstvo oficiálne nespájané s HÚ SAV tiež nijako nepodčiarkuje štatút publikácie určenej len pre akademickú obec. Práve preto je mimoriadne podozrivé, že autori recenzovaného diela túto publikáciu v úvode nijako nepripomínajú, pretože ich vlastný výstup je v skutočnosti len jej (doplnenou) kópiou!

Ale pozor, technicky tu nemožno hovoriť o plagiáte, pretože celý autorský kolektív publikácie z r. 2006 je uvedený ako súčasť kolektívu publikácie z r. 2014. Je teda zrejmé, že materiál je prebratý s ich vedomím a (zrejme aj) dovolením, čo však nijako nerozptýli rozpaky, ktoré musí pociťovať každý, kto oba výstupy porovná. Ako príklad sme vybrali dve náhodné dvojstrany z novšej publikácie, a to jednu z obdobia vrcholného, a jednu z obdobia neskorého stredoveku, ktoré sú pre nás najzaujímavejšie. Prvá dvojstrana (str. 88-89) zachytáva obdobie rokov 1239-1257, pričom v chronológii z r. 2006 sú tieto udalosti na str. 63-64. Novšia publikácia kompletne skopírovala všetkých 19 udalostí z tej staršej, a pridala len päť nových, zväčša medzinárodno-politických udalosti. Najhoršie je, že ide prakticky o doslovné kópie, kde je len občas nejaké to slovo vypustené, pridané, či modifikované. Ešte väčšia zhoda je pri druhej dvojstrane (str. 114-115), opisujúcej obdobie rokov 1409-1425, ktoré je u Lukačku a kol. na str. 78-79. V oboch dielach je to navlas rovnakých 26 udalostí, pričom aj štylisticky sa líšia len detailmi ako je rôzny prepis mien, či o originálne znenie doplnené topografické názvy!

V prípade, ak by sme bez hlbšieho skúmania porovnávali len autora, názov a obsah, šlo by o jednoznačný plagiát, naviac o ten najhorší druh, kedy plagiátor neprizná pôvodný zdroj ani len náznakom. Vo svetle skutočností uvedených vyššie by sme ale tento konkrétny výstup mohli skôr nazvať recyklátom, keďže sa nám tu (zrejme teda so súhlasom pôvodných autorov) v novom obale a pod novým názvom prezentuje niečo, čo už raz (a nie tak dávno) vyšlo. V každom prípade, s prihliadnutím na slová v úvode ide o drzé zavádzanie čitateľa, pretože autori zrejme kvôli „zrýchlenému životnému tempu“ nemali čas na žiadne poriadne „prehĺbenie sumáru poznatkov“, takže len „v nebývalom rozsahu“ skopírovali staršie dielo svojich kolegov.

Možno polemizovať o tom, či rozšírenie časového záberu oproti pôvodnej chronológii (staršia končí v r. 1848, nová v r. 2010) je dostatočne pádnym argumentom na to, aby sa táto kópia označila nie za druhé doplnené vydanie pôvodnej práce, ale za úplne nové dielo. Pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú len o špecifický úsek starších dejín, je to však irelevantné, a celkový výsledok prinajmenej rozpačitý. Bolo by vskutku zaujímavé „vhodiť“ obe spomínané diela do počítačového anti-plagiátorského systému, ako je to zvykom pri záverečných prácach na vysokých školách – výsledok takéhoto pokusu je však zrejmý aj bez nutnosti jeho vykonania.

Touto recenziou sme predovšetkým chceli poukázať na podobné praktiky, a možno trochu vstúpiť autorom do svedomia, inak sa môže stať, že sa tento nešvár bude šíriť, a o pár rokov sa nám tu začnú objavovať publikácie, ktoré pôvodný autor poskytol „na lízing“, a spriatelený „vedec“ k ich obsahu okrem svojho mena prispel len novým názvom či dizajnom obálky. Len ťažko totiž možno predpokladať, že takýto typ recyklátov bude akýmkoľvek prínosom pre slovenskú historiografiu.

Napísal | 2017-09-14T06:56:11+00:00 21/03/2017|Kategórie: Dejiny, Knihy, Názory, Recenzie|

O prispievateľovi:

Mgr. Tomáš Sitár (1980), vyštudoval filológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo voľnom čase sa na amatérskej úrovni venuje stredovekej histórii územia okresu Veľký Krtíš, ako aj širších regiónov Novohrad a Hont. Publikačná činnosť: Historický slovník obcí okresu Veľký Krtíš (monografia, 2016); Kde ležali Osláre v Novohrade? (štúdia, Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, 2016), Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia (monografia, 2017).