/Juraj zo Schönbergu

Juraj zo Schönbergu

HLAVAČKOVÁ, Miriam: Juraj zo Schönbergu. Bratislavský prepošt v službách cisára a kráľa.

Názov: Juraj zo Schönbergu. Bratislavský prepošt v službách cisára a kráľa.
Autor: Miriam Hlavačková
Vydavateľstvo: Veda, Vydavateľstvo SAV
Rok vydania: 2015
Kód ISBN: 978022414739
Počet strán: 295 strán

Publikácia pracovníčky Historického ústavu SAV patrí ku v slovenskej historiografii doposiaľ nemnohým biografickým spracovaniam životných dráh niektorej zo stredovekých osobností Uhorského kráľovstva, ktoré mali naviac vzťah aj k územiu dnešného Slovenska. V prípade bratislavského prepošta Juraja zo Schönbergu ide naviac o príbeh jednej z mnohých na prvý pohľad málo výrazných osobností, ktoré boli súčasťou kráľovského dvora, a ktorých príbehy z pohľadu historiografie zväčša zostávajú v tieni osudov dobových panovníkov. V podstate teda už samotný výber témy naznačuje, že pôjde o hodnotný prírastok do knižnice každého záujemcu o stredoveké dejiny územia Slovenska, a možno hneď na úvod povedať, že ten zrejme nebude sklamaný, hoci sa v knihe nájde aj niekoľko oblastí, ktoré objektívne či subjektívne možno kritizovať.

Čo sa týka objektívnych nedostatkov publikácie, je to vlastne len jedna jej stránka, a to konkrétne grafické spracovanie. To, že sa pôvodne rigorózna práca snaží pri prechode na komerčný trh trochu graficky zapôsobiť, je určite v poriadku, a kvitovať sa dá aj to, že snahou (zrejme) autorky bolo využiť podobnú grafickú šablónu, akú majú knihy z vydavateľstva Rak (veď napokon za dizajn je zodpovedné rovnaké grafické štúdio). Už menej sympatický je ale výsledok – kniha je prešpikovaná množstvom „ilustračných“ obrázkov, ktoré sa obsahu týkajú len veľmi okrajovo, a často sú naviac sprevádzané nezriedka až smiešnymi popiskami s nulovou informačnou hodnotou ( ilustrácia troch ľudí pijúcich víno na s. 23 s textom „Študentské zábavy sa niekedy skončili tragicky“, skica bratislavského hradného kopca na s. 45 s textom „Medzi hradnými pánmi a Bratislavskou kapitulou dochádzalo k napätiam“, náhodná kresba rybára na s. 47 s textom „Lov rýb bol namáhavý“ a pod.).

Zreteľná je tiež nevyváženosť jednotlivých typov obrázkov – kvalitné sú samozrejme vlastné fotografie, naopak nekvalitou do očí bijúce sú rôzne obrázky v rozlíšení, vyžadujúcom použitie lupy, roztrúsené kade-tade po okrajoch strán, ktoré boli zrejme narýchlo a náhodne posťahované z internetu (s. 45, 59, 72 a pod.). K tomu sa potom viaže aj fakt, že ani zďaleka nie všetky obrázkové prílohy majú uvedeného autora či zdroj, čo tiež nie je celkom s kostolným poriadkom. Grafika publikácie tak celkovo pôsobí veľmi rozpačito, a nie práve pozitívnym spôsobom odvádza pozornosť čitateľa od textu.

Ten je naopak objektívne veľmi dobrý a vyvážený, tak obsahovo ako aj štylisticky, po vedeckej stránke má vysokú pridanú hodnotu (predovšetkým vďaka využitiu doteraz needovaných prameňov), informácie sú kvalitne a prehľadne odcitované, a hoci sú to všetko záležitosti, ktoré by pri vedeckej práci mali byť štandardom, v slovenskej historiografii to v dnešnej dobe už paušálne neplatí.

Ako objektívnu výtku k obsahu možno spomenúť absenciu Jurajovho itinerára, ktorý by asi nemal chýbať pri biografických dielach, založených na štúdiu viac či menej presne datovaných listín. Na druhej strane však možno vyzdvihnúť prítomnosť menného registra.

Predsa si ale ešte dovolím k obsahu aj niekoľko subjektívnych poznámok. Mierne rušivo môže pôsobiť šírka celkového kontextu príbehu, keďže občas autorka na veľkom priestore vysvetľuje často zložité pozadie všetkých jednaní, ktorých sa Juraj ako vyslanec tej či onej inštitúcie zúčastnil, pričom on sám sa ako „hlavný hrdina“ na scéne objavuje len okrajovo a sporadicky. S týmto bodom súvisí aj geografický fokus práce – keďže sa veľká časť Jurajovho života a kariéry odohrávala vo veľkej medzinárodnej politike, aj veľká časť knihy pojednáva o udalostiach, ktoré sa väčšiny územia dnešného Slovenska priamo nedotkli. Publikácia teda skôr zapôsobí na záujemcov o širšie politické dejiny strednej Európy, ako na čitateľov so záujmom o lokálne dejiny slovenských krajov.

Inak je ale potrebné znova zdôrazniť, že autorka odviedla kvalitnú prácu, jej výstup spĺňa všetky očakávania, a obšírnym, až vyčerpávajúcim spôsobom približuje osud jednej málo známej postavy (aj) slovenských dejín. Z pohľadu recenzenta by určite bolo pôsobivejšie čisto textové spracovanie a vydanie, ale ak tá kritizovaná grafika v dôsledku aspoň nejakým spôsobom prispela k väčšiemu rozšíreniu tejto knihy medzi laickú verejnosť, je možné sa s ňou zmieriť a brať ju ako nutné zlo. Publikácia ako celok však bezpochyby patrí medzi tie kvalitnejšie a originálnejšie počiny slovenskej historiografie posledných rokov, a aj preto si zaslúži trochu viac pozornosti a azda aj komerčného úspechu.

Napísal | 2017-11-27T19:24:23+00:00 27/11/2017|Kategórie: Knihy, Nové knihy, Recenzie|

O prispievateľovi:

Mgr. Tomáš Sitár (1980), vyštudoval filológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo voľnom čase sa na amatérskej úrovni venuje stredovekej histórii územia okresu Veľký Krtíš, ako aj širších regiónov Novohrad a Hont.

Publikačná činnosť: Historický slovník obcí okresu Veľký Krtíš (monografia, 2016); Kde ležali Osláre v Novohrade? (štúdia, Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, 2016), Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia (monografia, 2017).