/Rozhovor s Martinom Bónom

Rozhovor s Martinom Bónom

Dnešný rozhovor bude s Ing. arch. Martinom Bónom, PhD. (1968), odborníkom na sakrálnu a hradnú architektúru, autorom mnohých výskumov, odborných článkov a publikácii.

Martin Bóna.

1. Čo Ťa priviedlo k histórii, architektúre a všeobecne k poznaniu našich dejín?

To je skôr otázka na genetikov, narodil som sa taký, nemôžem za to 🙂 Ale ak chceš vážnejšie, tak si myslím, že každý človek dostal nezaslúžene do vienka niečo, k čomu je povolávaný, a v čom môže rozvinúť svoju osobnosť a zároveň byť prospešný pre druhých a spieť pritom k tomu, k čomu sme v pozemskom živote pozývaní …

2.Encyklopédia slovenských hradov vyšla v roku 2007, bola prvou svojho druhu ucelenou odbornou publikáciou o hradoch. Ako sa dívaš z odstupom času na Tvoje dielo, mohlo byť obšírnejšie, členené na viac dielov alebo je tam všetko, čo by si chcel?

Určite nie je prvou svojho druhu, veď „encyklopedickým“ prehľadom o hradných lokalitách sú aj Hrady na Slovensku od H. a A. Fialových (1966), Pisoňove Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (1973), Hrady a hrádky na východnom Slovensku od M. Slivku a A. Vallaška (1991) a iné práce od odborníkov venujúcich sa týmto stavbám z pohľadu archeológie alebo stavebnej histórie, či umenovedy.

PIAČEK, Miroslav a BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava 2007, 392 s.

Encyklopédia nie je mojím dielom, som len menšinový spoluautor a nebyť dominujúceho spoluautora doc. ing. PhDr. Miroslava Plačka, tak práca nevyjde. Skladba a členenie encyklopédie vychádzalo už z existujúcej série encyklopédií pražského vydavateľstva Libry, ktoré tiež vyšlo aj s iniciatívou na vydanie tejto knihy a postaralo o kvalitnejšiu tlač a väzbu, než tomu bolo v slovenskej mutácii. Bol som rád, že nakoniec vyšla rozšírená „veľká verzia“ knihy, keďže pôvodne mala vyjsť malá, ako kedysi k českým a moravským hradom. Tým sa získal priestor pre väčšie pôdorysy a pod. Z mojej strany som bol ale nie ten, kto mohol určovať rozsah a charakter knihy, to by bolo možné, keby som bol aj jej investor 🙂

Slovart následne po českej mutácii vyšiel s vydaním cenovo prístupnejšej verzie slovenskej mutácie knihy, ale s viditeľne menšou kvalitou tlače, navyše ak sa vám kniha po niekoľkých otvoreniach nerozpadla alebo nepovolila väzba, je to skôr výnimka ako väčšinový jav. A okrem iných skúseností s týmito „veľkými“ vydavateľstvami ma to priviedlo k presvedčeniu, že takéto knihy sa optimálne robia v menších vydavateľstvách a zo štátnych grantov, aby ste mali možnosť nebyť len lacnou súčiastkou produktu, ale okrem iného dostali možnosť presadiť aj svoje predstavy o podobe, kvalite i rozsahu diela.

3. Kniha vyšla aj v českej mutácii, u nás bola prelomová, u našich západných susedov bola jedna z mnohých odborných publikácii o hradoch. Čím to je? Je tam viac odborníkov, zanietencov, financií?

Asi nemám možnosť toto objektívnejšie posúdiť, zjavne v uvedenom období bola produkcia tohto druhu literatúry v Čechách rozvinutejšia. V oblasti popularizácie a ochrany kultúrneho dedičstva sú naši českí susedia viac skúsení a myslím že majú o poznávanie našich pamiatok väčší záujem, než my o poznávanie ich pamiatok.

4. V poslednej dobe vychádza na Slovensku podstatne viac literatúry o pamiatkach, niekedy viac, inokedy menej odborné. No v drvivej väčšine sú písané „ na kolene“ v minimálnom náklade, bez záujmu štátnych inštitúcii, skryté pred širokou verejnosťou…..česť výnimkám

Grantový systém MKSR dnes pomerne slušne podporuje vydávanie odborných publikácií, a to aj fyzickým osobám, takže pre tie odbornejšie práce by možnosti potrebnej podpory aj boli. Horšie je to asi s postavením väčšiny potenciálnych autorov. Nie každý si môže dovoliť písať objemnejšie diela na úkor voľného času ak nepracuje v inštitúcii, ktorá mu taký čas uhradí. A nech je publikovanie akokoľvek „štedro“ hradené z grantov, je to stále dosť ďaleko od možnosti z toho v našej spoločnosti vyžiť a nebodaj uživiť rodinu s deťmi. Takže často je to vedľajší a ekonomicky nedostatočný „pracovný úväzok“ a nie všetci odborníci k nemu za takýchto okolností inklinujú 🙂

Osobne si veľmi dobre uvedomujem, že to čo zostane vo výskumných dokumentáciách je síce veľmi dôležité pre budúci výskum a nadväznosť poznávania, no ak sa veci nesprístupnia „čitateľnou a pútavou“ publikačnou podobou širokej verejnosti, tak je to viacmenej „mŕtve“ či pasívne ukryté. V dnešnej dobe ktorá rodinám s deťmi moc nepraje, si aj pri veľkom záujme o publikovanie dobre rozmyslíte, či a koľko energie a času tomu venujete.

5.Pamiatkový výskum v poslednej dobe pokročil, medzi odborníkmi je množstvo mladých ľudí, nie je čas oprášiť nejakú ucelenú knihu, možno zborník o pamiatkovom výskume hradov za posledne obdobie? Nie každý, hlavne širšia verejnosť nemá prístup k zborníkom, k odborným časopisom….

Asi optimálnym spôsobom sa najnovšie poznatky o pamiatkach sprístupňujú širokej verejnosti dielčimi lokalitnými alebo regionálnymi monografiami. Encyklopédia hradov je už v dôsledku prudkého nárastu výskumov čoraz menej aktuálna a doplnenie o nové poznatky by bolo znamenalo jej nové prepracovanie, doplnenie. Či sa niekto nájde, kto bude ochotný za dnešných podmienok to urobiť, neviem. Reálnejšia sa mi z pohľadu vydávania javí cesta lokalitných malých či väčších monografií, ktoré postupne prinesú aktualizovaný pohľad na neustále sa dopĺňajúce poznatky o jednotlivých lokalitách. Vec informovanosti pre verejnosť o jednotlivých publikáciách začína dobre zabezpečovať fórum „Knihy o histórii“:=) Som tomu veľmi vďačný, veď kto z nás má možnosť sa stále túlať po webových stránkach múzeí, vydavateľstiev. Len i túto Tvoju aktivitu by bolo potrebné oficiálne podporiť štátnymi prostriedkami, napr. na zriadenie samostatnej webovej stránky a pod., nemôže to stáť len na charitatívnom nadšení jednotlivcov.

MRVA, Miroslav a BÓNA, MArtin: Hrad Pajštún – sprievodca históriou. Bratislava 2014, 221 s.

6. Tvoja posledná kniha je Hrad Pajštún sprievodca históriou. Mnohí sa pýtajú „ a čo ďalší hrad, ďalšia kniha ?“ . Čo to vlastne obnáša? Je predpoklad ďalšej ucelenej monografie alebo budeš zatiaľ pokračovať sprievodcami po zrúcaninách, ktorých je zatiaľ myslím 11.

Nebol som iniciátorom vydania žiadnej z kníh, na ktorých som sa autorsky podieľal. Nemám na to investičné zázemie 🙂 Preto nerozhodujem o ďalších publikačných monografických aktivitách a iba reagujem na prípadné ponuky vydavateľov, ak ich dostanem a ak ich môžem prijať. A ako dobre vieš, silno som sa popálil na niektorých knihách, nakoľko neviem veci odfláknuť, a rovnako v prípade publikovania nikdy dopredu dostatočne neviem čo bude vec obnášať z pohľadu nárokov na čas, cestovanie a v konečnom dôsledku na réžiu. A v tejto oblasti sa rozhoduje o odmene vždy dopredu a človek si musí vec dobre rozmyslieť, či do toho ide a s akým rizikom.

U slovenskej mutácie encyklopédie hradov obnášala len autorská korekcia nedbalo redakčne korigovaného a z češtiny preloženého textu cca 2 mesiace navyše mojej práce, a to supluješ v podstate redakciu, no ak to nespravíš ty ako autor, každý si povie, že tie nezmysly sú chybou autora, a v podstate má pravdu. Čím väčšia práca, tým väčšie riziko väčších strát. Netvrdím, že vydavateľstvá nejdú do rizika, no v oveľa menšom merítku, zvlášť tie veľké.

Tebe sa horšie doženie polrok nadšeneckej práce na knihe, ktorej si nakoniec pre dobro a spoľahlivosť výsledku venoval radšej viac času na úkor odmeny, než sa pôvodne zdalo že bude potrebné. Dávaš na trh aj svoje meno. Vydavateľstvo sa môže poistiť viacerými spôsobmi a vždy je to „len vydavateľstvo“, zodpovednosť za obsah nesie hlavne autor.

7. Tvoj pohľad na súčasnú publikačnú činnosť o pamiatkach, histórii? Vo vzťahu a záujmu štátu, súkromných vydavateľov, odbornej verejnosti a v neposlednom rade aj nás, laikov, „konečných spotrebiteľov“?

Teším sa každej serióznej práci, ktorá posúva poznanie v tejto oblasti dopredu. No vidiac trochu do remesla, vnímam negatívny dopad dnešnej doby na túto oblasť v tom, že nie všetko čo sa predkladá ako odborná práca má naozaj odbornú hodnotu a že veľa vecí sa prispôsobuje aj komerčnosti a nastaveniu systému bodovania za publikačné aktivity vedeckých pracovníkov. Túto stránku vecí vie ale asi málokto posúdiť.

Vydávať sa bude vždy toľko a to, aký bude dopyt verejnosti, ale bude to odborné v takej miere, aká bude dotačná podpora pre odbornú spisbu zo strany štátu. Tak ako je napr. nezmysel filtrovať podporu obnovy pamiatok z pohľadu ekonomickej návratnosti investície, tak je tiež nezmysel podporovať vydávanie publikácií len z pohľadu ich komerčného efektu. Jednoducho, sú veci ktoré musia byť dotované a vtedy vzniká aj priestor na rast odbornosti vydávaných kníh. Odborná kniha ale nemusí znamenať, že je pre verejnosť ťažšie čitateľná 🙂

Monografie o našich hradoch od D. Menclovej z 50. rokov minulého storočia sú myslím peknou ukážkou zosúladenia odbornosti a „čitateľnosti“ pre širokú verejnosť, nechýbal poznámkový aparát a cenová dostupnosť. Je teda myslím dôležité, aby na jednej strane boli podporované odborné publikácie slúžiace okruhu špecializovaných odborníkov za účelom podpory rozvoja vedy, ale rovnako je dôležité podporovať odbornosť publikácií určených pre širokú verejnosť – za účelom rastu jej odborného povedomia a kultúrnosti. Komerčné plytké kompiláty podporovať moc netreba, tie nepomáhajú ani jednému z dobrých cieľov a vďaka ľudskej neskúsenosti a vizuálnej pútavosti sa uživia aj samy o sebe 🙂

8.V médiách je momentálne kultúrny boom, záujem o pamiatky, hrady, zvyšovanie návštevnosti, nové OZ na záchranu hradov, ich opravy….Je to ten správny krok, postup?

🙂 Súkromné a u nás asi takmer všetky médiá sa „živia“ tým, čo potrebujú ich investori dosiahnuť a tak médiá hľadajú spôsoby ako ľudí zaujať, aby nielen prežili ale dosiahli aj svoje záujmy. To sú médiá, ktoré nám ukážu „časť pesničky“, ktorá sa im hodí, ale nie vždy z toho možno správne pochopiť celý obsah.

Zvýšený súčasný záujem o pamiatky i hrady má určite viacero príčin. Osobne sa mu teším, lebo prináša záujem o hodnoty, ktoré pozdvihujú ľudského ducha a podporujú úctu ku kultúrnemu i duchovnému dedičstvu. No z radov nás pamiatkárov sa možno stretnúť aj s názorom, že veľkosť podpory pre záchranu hradných zrúcanín je v súčasnosti zbytočne veľká a na úkor iných pamiatok. Je to dôležitá téma, ale hodnotiť tento problém sa dá z viacerých uhlov pohľadu. Keď vidíme, koľko ľudí denne vo svete zomiera opustených, podvyživených, bez možnosti dôstojnej existencie, a to i u nás !, tak tie dotácie ktoré idú napríklad aj na pamiatky, by možno minimálne z nejakej časti boli lepšie na inom mieste, však?

Na druhej strane, ak sa pozrieme na vec len z pohľadu prerozdelenia balíka určeného na ochranu a obnovu našich pamiatok, dobre vieme, že vždy kulminovala podpora pre vybrané druhy pamiatok. Bola doba, kedy bola ochrana sakrálnych pamiatok zámerne „podceňovaná“, bola doba, kedy sa zvýrazňovala ochrana pamiatok „národnej histórie“, doba kedy sa väčšia pozornosť venovala mestským zónam, ľudovej architektúre a pod. a nezriedka to bolo podmienené štátom preferovanou ideológiou, nie skutočnou potrebou vyplývajúcou z naliehavosti záchrany najohrozenejších pamiatok.

No u hradov tomu tak dnes nie je. Ten boom vyšiel zdola a je dobre, že tomu tak je. Za socializmu sa napriek nemalým investíciám podarilo v tejto oblasti zakonzervovať len niekoľko hradných zrúcanín a udržiavať muzeálne sprístupnené stavby. Dnes záujem vychádza zo snahy verejnosti a nie je závislý od štátom nanucovanej ideológie.

Centrálne riadenou starostlivosťou štátu by sa opusteným zrúcaninám sotva dostala niekedy adekvátna pozornosť, veď dodnes nie je väčšina hradných zrúcanín pre neschopnosť a nezáujem príslušných ministerstiev ani majetkovo vysporiadaná a pozemky pod nimi sú vo vlastníctve Štátnych lesov, ktoré pochopiteľne tieto zvyšky stavieb nemajú záujem chrániť. Preto je dobré, že MKSR teraz podporuje prirodzený záujem verejnosti o záchranu týchto zanikajúcich pamiatok. No treba tiež povedať aj to, že táto podpora nebude môcť byť dlhodobá a preto by pozornosť mala byť zameraná predovšetkým na záchranu nadzemných architektúr, ktoré sú najohrozenejšie, a nemali by sa zbytočne odkrývať zasypané architektúry, ktoré sú pod terénom dobre konzervované pre ďalšie storočia a ich terajším odkryvom dochádza k ich narúšaniu a potrebe nadväznej konzervácie.

BÓNA, Martin: Hrad Revište – sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava 2015, 42 s.

9. Už len veľmi málo hradov je bez stálej obnovy, pod patronátom obce, OZ… Varín, Veľký Kamenec….čo čaká tie stavby? Pomalý zánik alebo je ešte čas, kde kapacitne a finančne nie je možné konzervovať všetky hrady.

Ak sa pri týchto pamiatkach vytvorí lokálna aktivita zo strany verejnosti (OZ) a bude podporená zo strany MKSR, rozbehne sa postupná záchrana i tam. Nerobme si ale ilúzie, že zrúcaniny sa podarí zachrániť. Možno sa spomalí a niekde pozastaví ich postupný zánik, no bez dlhodobej údržby aj zakonzervované murivá vystavené poveternostným podmienkam budú podliehať skaze. Dôležité teraz je, aby sa čo najefektívnejšími postupmi a prostriedkami stabilizovali najkľúčovejšie statické poruchy a minimalizoval tým zánik veľkých objemov murív, k akému došlo v posledných dvoch desaťročiach na Revišti, Gýmeši, Topoľčanoch a inde.

10. Čo malé hrádky? Spomeniem len východ, odkiaľ pochádzam. Parustan, Herľany, Bodoň……a ním podobné hrádky, je lepšie ak zapadnú lístím, spomienkami, kedy ostanú skryté lokality do budúcna alebo dôjde ku konzervácii. Niektoré, ktoré prešli záchranou sú chválené ( Jelšava), iné zatracované (Medzianky, Zbojnícky).

Pokiaľ sa podarí ochrániť ich pred devastovaním detektoristami a prípadnou stavebnou činnosťou, asi by im nemalo v súčasnosti niečo hroziť a netreba ich odkrývať spod terénu, ktorý ich archeologizované zvyšky dobre konzervuje pre budúcnosť. Teraz je čas, kedy sa treba sústrediť na najohrozenejšie nadzemné konštrukcie, ako som vyššie zdôvodnil.

11. Akú zaujímavú knihu si naposledy prečítal so zameraním na slovenskú históriu?

Z časových dôvodov čítam zväčša tie „kamenné“ knihy v teréne, k literatúre sa takmer nedostávam, len ju sledujem a mapujem, kde čo nájdem ak to bude aktuálne. Sústreďujem sa hlavne na odborné štúdie a tematické zborníky, kde nachádzam aktuálne výsledky výskumov.

12.Tvoje pracovné plány v najbližšej dobe, či už výskum alebo publikačná činnosť?

Pokračovať v pamiatkových výskumoch a pokúšať sa o ich publikačné sprístupnenie pre verejnosť:=)

Ďakujem Martinovi za rozhovor a za skupinu Knihy o histórii mu želám veľa úspechom v profesnom a osobnom živote.

Napísal | 2017-09-17T20:19:19+00:00 18/02/2017|Kategórie: Dejiny, Nezoradené, Rozhovory|

O prispievateľovi: