/Rozhovor s Martinom Turócim

Rozhovor s Martinom Turócim

Mgr. Martin Turóci (32) je rodák z Kremnice, historik Kysuckého múzea v Čadci, autor a spoluautor mnohých odborných publikácii.

Martin Turóci

1.Ty a Kysuce? Ako vzniklo Tvoje profesné previazanie so severom Slovenska?

Keď som v roku 2008 ukončil univerzitné štúdium histórie na UKF v Nitre, prirodzene som si hľadal uplatnenie vo vyštudovanom odbore, zhodou okolností vtedy prišla pracovná ponuka práve z Kysuckého múzea, kde pracujem doteraz.

2. Prvá kniha, ktorú som čítal od Teba je Topografia Kysúc. Veľmi zaujímavá kniha, mapujúca historickú topografiu podľa vojenského mapovania. Ako vznikla myšlienka na také zaujímavé dielo?

O historické mapy a mapovanie sa zaujímam dlhodobo. Pár rokov pred vydaním uvedenej knihy, ktorá bola mojou prvou publikáciou, sa kolegom z Maďarska podarilo sprístupniť na DVD mapy Prvého vojenského mapovania Habsburskej monarchie (aj s ich opismi), ktoré po prvý krát podrobne zachytávali celé územie Slovenska a jeho regióny. Po preštudovaní týchto zaujímavých materiálov som si povedal, že by bolo prínosné tieto poznatky sprístupniť aj pre Kysuce.

TURÓCI, Martin: Historická topografia Kysúc. Čadca 2010, 208 s.

3. Ďalším zaujímavým dielom je Šľachta na Kysuciach a jej susedia, ktorá sa ale bohužiaľ nedostala na predaj a tým pádom k širšej verejnosti. Prečo?

Kniha ŠĽACHTA NA KYSUCIACH A JEJ SUSEDIA prezentuje vybraté aspekty zo života aristokracie, ktorá v minulosti žila na Kysuciach a v blízkych regiónoch horného Považia a sliezskeho Tešínska. Zároveň ide o jeden z výstupov rovnomenného medzinárodného cezhraničného výskumného projektu, na ktorom spolupracovali Považské múzeum, Kysucké múzeum a Muzeum Těšínska. Podmienky a ustanovenia projektu však neumožňovali knihu predávať, záujemcom mohla byť poskytnutá jedine darom. Publikácia, ktorá vyšla v nižšom náklade, navyše rozdelenom medzi tri participujúce strany, sa preto pomerne rýchlo rozdistribuovala.

4. Tvoje meno je spájané ako zostavovateľ kníh Liptovská stolica, Trenčianska stolica a naposledy Oravská stolica. Kde vznikla taká myšlienka, oprášiť stáročné notície Mateja Bela?

Myšlienka vydávania Notícií resp. Vedomostí Mateja Bela nie je na Slovensku nová. Objavila sa napríklad pred vyše 30 rokmi, v roku 1984, pri príležitosti 300. výročia narodenia Mateja Bela. V rámci iniciatívy, ktorá vtedy odznela, mali byť postupne vydané Belove opisy všetkých stolíc ležiacich na území Slovenska. Tento veľkorysý zámer sa však, až na niekoľko výnimiek, nepodarilo naplniť.

S myšlienkou vydania Vedomostí Trenčianskej stolice sme sa na pôde Kysuckého múzea zaoberali už dávnejšie. Prvotným impulzom k realizácii projektu bolo publikovanie latinského textu Vedomostí Trenčianskej stolice (na území ktorej minulosti ležali i Kysuce), ktoré vyšlo v kritickej edícii v roku 2010. Prácu autorsky zastrešil kolektív historikov Maďarskej akadémie vied pod vedením doktora Gergelyho Tótha, ktorý nám neskôr latinský text poskytol bezplatne na vydanie. Následne sme museli nájsť fundovaného prekladateľa schopného translačne spracovať toto náročné Belovo dielo. Naša voľba padla na p. Mgr. Imricha Nagya PhD. z katedry histórie FF UMB v Banskej Bystrici, ktorý odviedol veľmi kvalitnú prácu.

5. Kto sa podieľal od zostavenia až po vydanie týchto úžasných diel?

Na troch doterajších projektoch vydávania Belových Vedomostí sme spolupracovali s poprednými slovenskými klasickými filológmi. Menovite to boli, spomínaný p. doktor Imrich Nagy, ktorý realizoval preklady Vedomostí Trenčianskej a Oravskej stolice a p. Mgr. Jozef Kordoš PhD. pôsobiaci na Katedre klasických jazykov Trnavskej univerzity, ktorý preložil Vedomosti Liptovskej stolice. Na všetkých troch projektoch sa ako recenzenti ďalej podieľali p. docentka Erika Juríková a p. profesor Daniel Škoviera pôsobiaci na vyššie uvedenej katedre Trnavskej univerzity. Na konečnom zostavení doteraz vydaných publikácií som sa zároveň podieľal ja spoločne s prekladateľmi príslušného latinského textu.

6. Aké je ďalšie pokračovanie? Bude aj 48 časť?

O tom je zatiaľ predčasné hovoriť, myslím však, že až toľko ich zrejme nebude. V dohľadnej dobe plánujeme skompletizovať vydanie Vedomostí stolíc ležiacich na území severozápadného Slovenska, po ktorých by sme radi pokračovali ďalšími slovenskými stolicami. Veľa pritom bude záležať od finančnej podpory nášho zámeru. Vydanie doterajších troch publikácií sa nám totiž podarilo zrealizovať vďaka úspešným projektom podaným na Ministerstvo kultúry SR, za čo by som sa chcel tejto inštitúcii v mene Kysuckého múzea poďakovať. Verím, že táto podpora bude pokračovať i naďalej, čo by nášmu zámeru veľmi pomohlo.

7.Ako presne vyzerá zostavenie takej knihy? Robí sa len obyčajný preklad z latinčiny alebo aký iný súvis tam máme hľadať?

Celá publikácia samozrejme pozostáva z viacerých tematických častí. Sú to napríklad – životopis Mateja Bela, literárne-historická štúdia a na záver prílohy, ako zoznamy použitej a odporúčanej literatúry, registre a ďalšie, na ktorých sa podieľali zostavovatelia publikácie. Nosnou časťou však ostáva latinský text, no predovšetkým slovenský preklad, ktoré tvoria hlavnú obsahovú náplň celej publikácie.

TURÓCI, Martin a NAGY, Imrich (eds.) Matej Bel: Trenčianska stolica. Čadca 2013, 448 s.

8. Aký máš Ty osobný plán v publikačnej činnosti?

V najbližšej dobe ma čakajú dva významné projekty. Aktuálne pracujem na príprave ďalšej časti Vedomostí, tentoraz pôjde o vydanie Turčianskej stolice, ktoré plánujeme zrealizovať do konca tohto roka. V tomto a nasledujúcom roku budem zároveň pracovať na zostavení a vydaní vlastnej doktorandskej práce zameranej na problematiku Veľkej hospodárskej krízy na severozápadnom Slovensku.

9. Kde vidíš Ty osobne problémy v edičnej činnosti? Niektoré múzea, inštitúcie, katedry, chrlia odborné knihy ako na bežiacom páse, iné sú schopné vydať jeden zborník za niekoľko rokov. A nie je to len o financiách. Chyba riaditeľov, systému alebo nechcenie „odborného rastu“ ?

Nerád by som tento problém nejako otvorene rozoberal či konkretizoval, pretože do vnútorných pomerov väčšiny zmienených inštitúcií nevidím. Osobne si však myslím, že publikačná pasivita, či na druhej strane publikačná aktivita je výsledkom súhry viacerých faktorom, z ktorých základné si už načrtol. Aby bola inštitúcia na tomto poli aktívna, musia vzájomne ladiť a byť správne nastavené – inštitucionálne financovanie, riadenie (manažment) i personálne obsadenie.

Pokiaľ je niektorí z týchto faktorov nastavení nesprávne, systém v praxi jednoducho nefunguje dobre. Iniciatíva pri hľadaní spoločnej cesty by podľa môjho názoru mala vychádzať zo samotného múzea resp. príslušnej inštitúcie, ktoré by sa mali prezentovať aktívnym prístupom a v prípade publikačnej činnosti hľadať cesty a možnosti realizácie svojich zámerov.

10. Aká kniha, zameraná na históriu Slovenska Ťa v poslednej dobe zaujala a v myšlienkach sa k nej vraciaš?

V ostatnom čase ma oslovila publikácia PODZEMIE BANSKEJ BYSTRICE A OKOLIA, ktorej spoluautorom je môj priateľ PaedDr. Pavel Hronček, PhD. Ide o veľmi čerstvú prácu ktorá, hoci som ju ešte neprečítal celú, ma zaujala najmä spracovaním neobvyklej témy.
Martin, ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov

Napísal | 2017-09-17T21:04:11+00:00 20/04/2017|Kategórie: Dejiny, Nezoradené, Rozhovory|

O prispievateľovi: