/Rozhovor s Tomášom Janurom

Rozhovor s Tomášom Janurom

Dnešný rozhovor bude s Mgr. Tomášom Janurom, PhD (1983), rodák zo Žiliny, pracuje v Historickom ústave SAV, venuje sa novovekým dejinám, špecializácia sú šľachtické rezidencie, dejiny zemianskych rodov, úradnícke elity v 18. storočí a pod.

Zdroj: Mikulas.sk

1.Tomáš, máš za sebou „trilógiu“ vidieckych šľachtických sídiel. Začal si Liptovom, pokračoval Oravou a Turcom. Kedy u Teba vznikla myšlienka, dať to do knižnej podoby?

Kaštiele a kúrie na Slovensku navštevujem pravidelne od roku 1990, pričom evidenciu navštívených miest si vediem od roku 1994. Niekdajší laický záujem sa postupne zmenil na profesionálny a ambíciou každého vedeckého pracovníka by malo byť výsledky svojej práce publikovať, pričom knižná podoba sa dostane medzi širšiu verejnosť ako texty v odborných časopisoch.

2. Ako prebieha sumarizácia sídiel, vychádzaš su súpisov pamiatok alebo ideš „svojím „ postupom?

Pri zaradení kaštieľov a kúrií nevychádzam zo súpisu pamiatok, pretože obsahuje zväčša len pamiatkovo chránené objekty a nie sú v ňom zachytené aj ďalšie šľachtické sídla, ktoré pri jeho tvorbe unikli pozornosti. Na začiatku každého ďalšieho dielu stojí prezretie všetkých máp danej stolice z celouhorského mapovania, ktoré sa robilo postupne od 60. rokov 19. storočia. Spolu s tým pozerám parcelné protokoly, aby som v mape vedel identifikovať šľachtické domy. Následne idem do terénu a zisťujem, čo v súčasnosti zostalo stáť v konkrétnej dedine. K stojacim objektom sa po prieskume v Pamiatkovom úrade ešte priradia niektoré zbúrané objekty, ku ktorým ostala grafická dokumentácia.

3. Aké najväčšie ťažkosti Ťa postretli pri práci na knihách? Neochota vlastníkov, chýbajúce listinné podklady…?

Preskúmanie interiéru objektov sa týkalo skôr mojich kolegov. Z mojej strany najväčší problém predstavovala neexistencia písomných prameňov k niektorým kaštieľom a kúriám.

4. Prečo len vidiek, kde je hranica medzi ním a mestom, keďže v knihách je uvedené veľa sídiel v bývalých mestách?

Zvolenie vidieckych sídiel vychádza z jedného základného dôvodu, výskum šľachtických domov v mestách totiž komplikuje fakt, že pri spracovaní i len jedného domu, musíte prejsť vlastníkov všetkých domov, aby sa dalo presne identifikovať konkrétny dom a jeho majiteľov. Za mesto považujem bývalé slobodné kráľovské mestá alebo významné zemepanské mestá, ktoré nemali charakter dediny, preto boli do textu zahrnuté kaštiele alebo kúrie v mestách s dedinským rázom. Ďalším spôsobom ako sa mohli dostať do kníh bývalé dôležité zemepanské mestá bol fakt, že mnohé samostatné dediny dnes tvoria ich mestské časti.

5. Ozvali sa aj kritické hlasy, kedy v Tvojich knihách chýba veľa objektov, hlavne kúrii, ktoré možno nie sú ani podchytené v súpisoch Pamiatkového úradu. Čím to je?

Tieto kritické hlasy pochádzajú pravdepodobne od ľudí, ktorí si poriadne neprečítali úvod, kde je uvedený spôsob výberu objektov. Základ totiž tvoria sídla zachytené v celouhorskom mapovaní a tie stavby, ktoré vznikli po vytvorení máp, som nemal akým spôsobom identifikovať menom šľachtické vlastníka. Navyše k časti dnešných obcí sa nezachovali žiadne mapové podklady a parcelné protokoly z druhej polovice 19. storočia. Identifikácia kaštieľov a kúrií v týchto obciach by bola len čisto hypotetická a nechcem do textu dať objekty, o ktorých pôvode nemám exaktné vedomosti.

JANURA, Tomáš a ČAJKA, Michal: Vidiecke šlachtické sídla v Oravskej stolici. Liptovský Mikuláš 2014, 118 s.

6. Nemal si niekedy pocit že supluješ časť práce Pamiatkového úradu a ich nový súpis pamiatok, ktorý sa len pomaličky pretavuje do knižných podôb?

Tento pocit som nemal, pretože Pamiatkový úrad sa venuje objektom v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a mojou ambíciou bolo od začiatku mapovať všetky stojace objekty bez ohľadu na ich evidenciu v uvedenom zozname.

7. Kto sú Tvoji najbližší spolupracovníci, zasielajú Ti vlastné informácie, fotografie alebo si prechádzaš každý objekt vždy sám?

Spolupracovníci sa menia podľa skúmanej oblasti alebo toho, či sa konkrétnemu územiui vo svojej dovtedajšej práci venovali. Zatiaľ boli mojimi spolupracovníkmi Michal Čajka, Kristína Zvedelová a Marek Sobola. Terénny výskum som vo väčšine prípadov robil sám, pričom si na mieste robím základnú fotodokumentáciu. Na základe mojich podkladov spoluautori knihy postupne navštevujú jednotlivé objekty a následne pri tvorbe textu si vzájomne poskytujeme informácie o historickom a stavebnom vývoji konkrétneho kaštieľa alebo kúrie.

8. Tamtamy hlásia že chystáš tento rok ďalšie pokračovanie diela a Vidiecké šlachtické sídla na Spiši. Kedy ju môžeme očakávať na trhu a aký bude jej rozsah?

Tento rok vďake finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a organizačnej práci PhDr. Zuzany Gažíkovej vyjde diel o Zvolenskej stolici. Rozsah sa ustáli až po zalomení knihy, ale pravdepodobne to bude okolo 100 strán. Ďalší diel by sa mal venovať Spišskej stolici, ale jej rozsah ešte neviem odhadnúť.

9. Kde sa chceš vidieť za pár rokov so svojou prácou, so svojím profesným zameraním?

Naďalej budem pracovať na mapovaní ďalších stolíc a to bude trvať minimálne 30 rokov.

10. Pamiatky ničí čas, nezáujem štátu, vlastníkov…..čo s tým?

Podľa môjho názoru stav pamiatok odráža historické povedomie spoločnosti a na Slovensku stále patria uhorské dejiny k niečomu cudziemu. Pokiaľ sa nebudeme vracať hlbšie ku historickým koreňom, celkové vnímanie kaštieľov a kúrií sa nezmení. Našťastie sa už v súčasnosti nájde pár jednotlivcov, ktorým nie je ľahostajný ich osud.

Napísal | 2017-09-17T21:05:22+00:00 17/03/2017|Kategórie: Dejiny, Nezoradené, Rozhovory|

O prispievateľovi: