/Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia

Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia

JANKOVIČ, Ľubomír: Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice. Martin 2017, 390 s.

Názov: Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice
Autor: Ľubomír Jankovič
Rok vydania: 2017
Kód ISBN: 978-80-8149-080-4
Počet strán: 390 strán

Martin, 13. septembra 2017 — Ďalšia reprezentatívna historická monografia, ktorá približuje vzácne dokumenty z fondov Slovenskej národnej knižnice, je na knižnom trhu: Slovensko, Európa a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických tlačí 15. až 18. storočia z fondov a zbierok Slovenskej národnej knižnice.

Kniha prezentuje domácej i zahraničnej verejnosti najvýznamnejšie kartografické aj grafické prejavy pôvodných tvorcov: mapy, atlasy, mestské či krajinárske veduty a plány rôzneho typu a obsahu, ktoré časovo i teritoriálne presahujú Slovensko a dokonca aj Európu.

„Prostredníctvom takýchto tematicky atraktívnych a vizuálne pútavo spracovaných monografií chceme odborníkom i laickej verejnosti sprístupniť najvzácnejšie dokumenty písomného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré máme v našich depozitoch. Pevne verím, že naša najnovšia publikácia zaujme odborníkov rovnako, ako jej predchodkyňa, Inkunábuly – umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia, ktorá získala v roku 2015 niekoľko odborných ocenení,“ uviedla generálna riaditeľka Katarína Krištofová. Autorom oboch monografií je odborný pracovník SNK, Ľubomír Jankovič. „Teším sa, že si náš kolega opäť našiel popri svojich bežných odborných činnostiach čas a priestor na ďalší odborný výskum a svoje poznatky a výsledky bádania zhmotnil do takejto – na knižnom trhu – ojedinelej a originálnej monografie,“ ocenila generálna riaditeľka prácu autora.

Výskyt máp a mestských vedút môžeme sledovať už v inkunábulách (prvotlačiach) 15. storočia, najmä v honosných vydaniach kroník a cestopisov. K nim v 16. a predovšetkým 17. storočí pribúdajú popri samostatne tlačených mapách aj atlasy. Početné grafické zobrazenia miest vo forme vedút a mestských plánov obsahovala dobová historicko – politická spisba a ilustračne výpravné vydania encyklopedického charakteru. Krajinárske veduty zobrazovali aj vojenské operácie, bojové scény a vojenské pevnosti, hrady, zámky, cesty a podobne. Tieto vyobrazenia krajiny, ako špecifické typy topografických a umelecko-historických prameňov, vzájomne spájajú dokumentárne informácie, ilustračné majstrovstvo a intelekt pôvodcov a technických realizátorov: topografov, geografov a kartografov, historikov a dokumentaristov, umeleckých tvorcov – kresliarov a rytcov, i samotných pôvodcov príslušných vydaní – tlačiarov, nakladateľov a vydavateľov.

„Možností, ako pristúpiť k uvedeným témam z hľadiska heuristického, metodologického, provenienčného i chronologického sa ponúka niekoľko. Nám sa zdal byť optimálnym len čiastkový exkurz do dejín svetovej, európskej a uhorskej kartografie od raného novoveku v druhej polovici 15. storočia, po osvietenstvo v 18. storočí. Aj vzhľadom k tomu, že sme mohli pracovať len s pomerne obmedzenou a veľmi rôznorodou množinou autentických historických dokumentov,“ uviedol na margo výskumu Ľubomír Jankovič, autor monografie.

Najstaršie mapy, ktoré monografia predstavuje, nemajú datovanie. Boli súčasťou inkunábul: „Domnievame sa, že boli bez dátumu preto, aby nestratili svoju aktuálnosť. Ich záhlavia sa často obmieňali. Boli takmer výlučne ručne kolorované. Slúžili ako ilustračné doplnky náučných diel, kroník a cestopisov,“ vysvetľuje Ľ. Jankovič.

Obzvlášť prínosné pre uhorskú kartografiu boli mapy, ktoré vytvorili Slováci: Paul Kray, Samuel Mikovíni, Andreas Erik Fritsch, Samuel Krieger a zakladateľ uhorskej vedeckej geografickej štatistiky Ján Matej Korabinský.

„Ďalším typom kartografických prameňov, ktorý sme len v pomerne malom množstve nachádzali vo fondoch SNK, boli atlasy zo 16., 17. a 18. storočia. Vydavateľmi zemepisných atlasov boli od konca 16. storočia najmä Belgičania a Holanďania v monopolných viacgeneračných rodinných podnikoch,“ doplnil Ľ. Jankovič.

Veduta označovala pohľad na mesto alebo jeho panorámu. Najstarším pojmom pre jej označenie, ktoré bolo zaužívané už od konca 15. storočia, bolo latinské „effigies“, čo znamenalo „verný obraz“. U nás, i v súčasnej slovenskej a českej odbornej terminológii sa uplatnil taliansky barokový názov zo 17. storočia. „Obrovské bohatstvo tohto žánru však predstavujú veduty v Schedelovej Liber chronicarum, ktorú vydal Anton Koberger st. v Norimbergu v roku 1493. Ich drevorezy zobrazovali mestá, chrámy a kláštorné komplexy,“ vysvetlil autor publikácie.

Zdroj: http://www.snk.sk/sk/media-snk/oddelenie-pre-styk-s-mediami-a-verejnostou/tlacove-spravy/1216-unikatna-historicka-publikacia-z-dielne-snk.html

 

Napísal | 2017-09-17T21:28:46+00:00 17/09/2017|Kategórie: Knihy, Nezoradené, Nové knihy|

O prispievateľovi: